Často kladené otázky

1. Čo znamená „inštitucionálna odolnosť“ vo výskume?

Inštitucionálna odolnosť je schopnosť výskumnej organizácie rozpoznať, predchádzať a minimalizovať riziká, ktoré môžu ohroziť jej nezávislosť, akademickú slobodu, zamestnancov, dáta, know‑how či infraštruktúru. Zahŕňa opatrenia proti zahraničnému zasahovaniu, kybernetickým hrozbám, nelegitímnemu ovplyvňovaniu, rizikovým partnerstvám a stratám duševného vlastníctva.

Slovenská akadémia vied v snahe o zvýšenie inštitucionálnej odolnosti svojich organizácií prijala v roku 2023 smernicu, ktorú je možné stiahnuť tu.

2. Prečo je bezpečnosť vo vede dôležitá?

Bezpečný výskum chráni:

  • výskumníkov a študentov,
  • citlivé informácie a dáta,
  • kritické technológie,
  • reputáciu organizácie,
  • výsledky výskumu pred zneužitím.

EÚ aj členské štáty stále viac upozorňujú, že medzinárodná spolupráca je otvorená, ale vyžaduje primerané ochranné mechanizmy.

3. Čo je zahraničné zasahovanie (foreign interference)?

Sú to aktivity, ktoré vykonáva zahraničný aktér (často štát alebo ním kontrolovaná organizácia), ktoré sú:

  • skryté,
  • nátlakové,
  • klamlivé,
  • korumpujúce.

Cieľom býva získanie prístupu k technológiám, dátam, vplyvu na rozhodovanie alebo oslabenie organizácie a jej integrity.

4. Aké riziká môžu vzniknúť pri medzinárodnej spolupráci?

Rizikovosť nie je o geografii, ale o type partnera a jeho správaní. Riziká môžu zahŕňať:

  • neoprávnený alebo nechcený transfer technológií,
  • odcudzenie dát či duševného vlastníctva,
  • prepojenia partnera na armádu alebo autoritárske režimy,
  • kybernetické útoky,
  • reputačné škody,
  • neprijateľné vplyvové pôsobenie na výskumníkov.

5. Ako spoznám, že spolupráca je riziková?

Varovné signály:

  • partner nie je transparentný o svojom financovaní alebo vlastníkoch,
  • rýchly tlak na podpis zmlúv (napr. v zahraničí, náhla zmena v zmluve a prítomnosť médií),
  • nejasný účel projektu, možné civilné/vojenské použitie výsledkov výskumu (dual use),
  • požiadavky na prístup k dátam alebo laboratóriám bez opodstatnenia,
  • zastierané alebo neúplné informácie o partnerovi,
  • partner pochádza z prostredia, kde je možné zasahovanie štátu do akademickej sféry.

6. Čo je due diligence a prečo sa robí?

Due diligence je proces preverovania partnera, projektu a potenciálnych rizík ešte pred začatím spolupráce. Ide o bežný postup v mnohých krajinách OECD a stáva sa štandardom aj v EÚ. Cieľom je:

  • identifikovať riziká,
  • navrhnúť opatrenia,
  • rozhodnúť o bezpečnom nastavení spolupráce alebo o jej obmedzení.

7. Kto je zodpovedný za bezpečnosť vo vede?

Bezpečnosť je spoločná zodpovednosť, ktorú nesú:

  • výskumníci (každodenné rozhodovanie, ostražitosť),
  • vedúci pracovísk (organizácia práce, kontrola spoluprác),
  • právne a projektové oddelenie,
  • koordinátor bezpečnosti výskumu / inštitucionálnej odolnosti,
  • vedenie organizácie.

8. Čo mám robiť, ak mám podozrenie na nelegitímne ovplyvňovanie?

Je lepšie nahlásiť aj malé podozrenie ako čakať, kým môže dôjsť k škode. Urob nasledovné:

  1. Nezdieľaj žiadne dáta ani dokumenty.
  2. Nereaguj na nátlak, neuzatváraj nič ústne ani písomne.
  3. Obráť sa na:
    • svojho nadriadeného,
    • právne oddelenie,
    • koordinátora na pracovisku alebo Úradu SAV.

9. Musím hlásiť všetky zahraničné spolupráce?

Áno, väčšina inštitúcií vyžaduje evidenciu najmä pri:

  • spoločných projektoch,
  • pobytoch a hosťovaniach,
  • zdieľaní dát,
  • prístupe do laboratórií,
  • kontraktoch so zahraničnými firmami.

10. Čo sú citlivé oblasti výskumu?

Sú to oblasti, kde hrozí riziko zneužitia, napr.:

  • umelá inteligencia,
  • biotechnológie,
  • kvantové technológie,
  • materiály dvojitého použitia,
  • robotika,
  • satelitné systémy,
  • obranné technológie,
  • spoločenské a humanitné disciplíny (napr. propaganda, geopolitika, citlivé sociálne dáta).

11. Čo sú technológie dvojitého použitia (Dual use)?

Technológie alebo materiály, ktoré majú civilné aj vojenské využitie.
Práca s nimi je prísne regulovaná legislatívou EÚ aj SR.
Príklad: pokročilé senzory, drony, špecifické chemikálie, výkonné AI systémy.

12. Ako mám chrániť svoje dáta?

  • používaj len pracovné účty a firemné zariadenia,
  • nezdieľaj citlivé súbory cez neautorizované úložiská (napr. Gmail, Dropbox),
  • používaj silné heslá a dvojfaktorové overovanie,
  • pracuj len v dôveryhodných sieťach (nepripoj sa na hotelovú sieť pevnú alebo wifi),
  • pri pochybnostiach používaj šifrovanie.

13. Ako zistím, či je partner rizikový?

Obráť sa na koordinátora pre inštitucionálnu bezpečnosť. Prípadne over:

  • vlastnícku štruktúru,
  • či je na sankčných zoznamoch (EÚ/OSN),
  • prepojenia na štát, armádu alebo geopolitické rizikové prostredie,
  • históriu partnera (etické alebo právne incidenty),
  • transparentnosť financovania.

Ak niečo nie je jasné → kontaktuj bezpečnostného koordinátora SAV.

14. Je bezpečnosť vo vede obmedzovanie akademickej slobody?

Nie.
Cieľom bezpečnosti vo vede je chrániť akademickú slobodu, nie ju obmedzovať.
Sloboda môže existovať len tam, kde je výskum chránený pred nátlakom, manipuláciou a zneužitím.

15. Kde môžem získať podporu?

  • bezpečnostný koordinátor pre inštitucionálnu odolnosť Úradu SAV.

16. Ako môžem zvýšiť svoju osobnú odolnosť voči zahraničnému vplyvu?

  • nezdielaj osobné dáta ani citlivé informácie na sociálnych sieťach,
  • pozor na nejasné pozvania, ponuky a kontakty,
  • overuj si partnerov,
  • chráň svoje digitálne prostredie,
  • hlás podozrivé situácie.

17. Ako postupovať pri pozvaní na zahraničnú konferenciu alebo návštevu do krajiny mimo EÚ?

  • over partnera a organizátora konferencie (pozri tab Hodnotenie rizík – due diligence),
  • nezdielaj nepublikované výsledky,
  • pozri si odporúčania pre bezpečné cestovanie (jednorázové notebooky/mobily, dáta cez miestnu SIM kartu, nepripájaj sa k hotelovej pevnej sieti/wi-fi),
  • prípadne si dohodnite stretnutie s bezpečnostným koordinátorom Úradu SAV.