Bezpečnostný výskum
Bezpečnostný výskum zahŕňa výskumné, vývojové a inovačné aktivity, ktorých cieľom je odhaľovať, predchádzať a minimalizovať riziká súvisiace s nezákonným konaním alebo úmyselným poškodzovaním jednotlivcov, organizácií, infraštruktúr či spoločnosti ako celku – vrátane európskeho spoločenstva. Súčasťou bezpečnostného výskumu je aj posilňovanie ochrany materiálnych aj nemateriálnych hodnôt a zabezpečenie kontinuity fungovania po vzniku škodlivého incidentu.
Bezpečnosť vo vede
Pod pojmom bezpečnosť vo vede sa rozumejú organizačné a systémové postupy, ktoré slúžia na identifikáciu, hodnotenie a riadenie bezpečnostných rizík vo výskume a vzdelávaní. Cieľom týchto opatrení je minimalizovať hrozby spojené s nelegitímnym zasahovaním do prostredia vysokých škôl a výskumných inštitúcií. Hlavným zámerom bezpečnosti výskumu je chrániť celý výskumný ekosystém – od samotných pracovísk a projektov až po ich výsledky. S tým úzko súvisí aj ochrana národných a ekonomických záujmov, ktoré môžu byť ohrozené zneužitím poznatkov, technológií či medzinárodných spoluprác.
Citlivé dáta/informácie
Týmto pojmom sa označujú informácie a údaje, ktoré akademická inštitúcia chráni preto, že predstavujú podstatnú súčasť výskumu alebo vzdelávania v citlivých oblastiach. Môže ísť aj o dáta, ktoré organizácia vyhlási za dôverné na základe vlastného rozhodnutia, alebo o informácie, ktoré musí chrániť z dôvodu zákonných a regulačných povinností uložených štátom.
Citlivé oblasti výskumu a vzdelávania
Týmto pojmom sa označujú také oblasti akademického výskumu a výučby, pri ktorých existuje zvýšené riziko nelegitímneho zasahovania, zneužitia poznatkov alebo ohrozenia bezpečnostných záujmov. Preto sa na ne kladie dôraz na vyššiu úroveň ochrany. Za citlivé sa spravidla považujú najmä tieto oblasti:
1) kritické technológie dôležité pre ekonomickú bezpečnosť Európskej únie,
2) vybrané odbory výskumu a vzdelávania, kde môže vzniknúť riziko zneužitia výsledkov,
3) spolupráca s určitými externými partnermi či inštitúciami, ktorá si vyžaduje zvýšené posúdenie rizík,
4) technológie a tovary dvojitého použitia a vojenský materiál,
5) oblasti, ktoré samotná akademická inštitúcia zaradí medzi citlivé na základe vlastného interného hodnotenia.
Cudzia moc
Pojmom cudzia moc sa rozumie iný štát alebo jeho orgány, ako aj nadnárodná či medzinárodná organizácia a jej zložky. Do tejto kategórie sa však zaraďujú aj fyzické osoby bez ohľadu na štátnu príslušnosť a právnické osoby bez ohľadu na sídlo či miesto pôsobenia, pokiaľ sa akýmkoľvek spôsobom – hoci aj nepriamo alebo čiastočne – podieľajú na presadzovaní záujmov cudzieho štátu alebo organizácie prostredníctvom nelegitímneho ovplyvňovania.
Hodnotenie rizík – Due diligence
Pojmom due diligence sa označuje hodnotenie rizík – súbor postupov a opatrení, ktorých cieľom je predchádzať alebo minimalizovať riziká nelegitímneho ovplyvňovania akademických a výskumných inštitúcií vznikajúcich pri spolupráci s externými partnermi. Ide o systematické preverovanie partnerov, aktivít a podmienok spolupráce tak, aby boli včas identifikované potenciálne hrozby a mohla sa zabezpečiť ochrana inštitúcie, jej pracovníkov a citlivých informácií.
Inštitucionálna odolnosť zatiaľ nemá jednoznačne stanovenú definíciu. Vo všeobecnosti však možno pod tým rozumieť schopnosť akademickej inštitúcie vytvoriť, zaviesť a udržiavať súbor opatrení, ktoré chránia výskumné prostredie pred nelegitímnym zasahovaním a zároveň posilňujú dôveryhodnosť vedeckých inštitúcií. Ide najmä o nastavenie bezpečnej medzinárodnej akademickej a výskumnej spolupráce, dôsledné uplatňovanie sankčných pravidiel, zodpovednú správu duševného vlastníctva a efektívne riadenie rizík. Tieto riziká sa týkajú najmä oblastí výskumu s výrazným transformačným potenciálom, technológií dvojitého použitia či vývoja materiálu s možným vojenským využitím. Patrí sem aj výskum, pri ktorom hrozí zneužitie poznatkov alebo technológií na porušovanie ľudských práv a základných slobôd.
Nelegitímne ovplyvňovanie
Nelegitímne ovplyvňovanie predstavuje akékoľvek neželané zasahovanie do rozhodovania, procesov, alebo do správania fyzických osôb. Zahŕňa pôsobenie cudzej moci, kriminálne konanie (napríklad korupciu) či nežiaducu formu lobbingu. Typicky ide o aktivity, ktoré sú skryté, zavádzajúce, nátlakové alebo korupčné, pričom ich pôvodca môže konať priamo alebo prostredníctvom tretej strany. Takéto konanie je v rozpore so zákonom alebo všeobecne uznávanými etickými normami spoločnosti a predstavuje riziko pre záujmy a výskumných inštitúcií.
Partner
Pojmom partner sa označuje akákoľvek právnická alebo fyzická osoba, s ktorou výskumná inštitúcia nadväzuje – alebo už má nadviazaný – partnerský vzťah.
Partnerský vzťah
Partnerským vzťahom sa rozumie spolupráca medzi akademickou inštitúciou a treťou stranou, ktorá je založená na zmluve o spolupráci alebo inom spravidla písomnom ujednaní. Môže ísť napríklad o memorandum o porozumení, dohodu o rozdelení kompetencií v riešiteľských tímoch či iný formálny dokument upravujúci podmienky spolupráce. V niektorých prípadoch však partnerský vzťah môže vzniknúť aj menej formálne – alebo úplne neformálne – medzi zamestnancom či zamestnankyňou akademickej inštitúcie a externým partnerom. Sem patria aj konkludentne uzavreté dohody, teda také, ktoré vzniknú na základe konania strán, hoci bez výslovne podpísanej zmluvy.
Pracovník/Pracovníčka výskumnej/akademickej inštitúcie
Týmto pojmom sa označuje široká skupina osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti akademickej alebo výskumnej inštitúcie. Patria sem študenti a študentky, stážisti a stážistky, vysokoškolskí pedagógovia, výskumní pracovníci a pracovníčky, ako aj ostatní zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu. Do tejto kategórie sa zaraďujú aj fyzické osoby, ktoré pôsobia na základe iných typov zmluvných vzťahov, a každá ďalšia osoba aktívne zapojená do fungovania výskumnej, alebo akademickej inštitúcie.
Pôvodca nelegitímneho ovplyvňovania
Pojmom pôvodca nelegitímneho ovplyvňovania sa rozumie každá osoba, bez ohľadu na to, či koná samostatne alebo v prospech štátu, firmy či inej organizácie. Nezáleží ani na tom, aké metódy alebo formy nelegitímneho pôsobenia využíva. V niektorých kontextoch sa používa aj označenie „útočník“. Takáto osoba presadzuje svoje záujmy spôsobom, ktorý je spravidla v rozpore s demokratickými princípmi, právnym poriadkom alebo základmi etického správania. Typické je, že hľadá čo najjednoduchšiu cestu, ako svoje zámery presadiť, pričom vo väčšine prípadov smeruje jej konanie proti konkrétnej fyzickej osobe – napríklad členovi či členke akademickej inštitúcie, alebo zamestnancovi či zamestnankyni výskumnej inštitúcie.