Biomedicínske centrum SAV, v. v. i. si Vás dovoľuje pozvať na prednášku prof. Dr. Bernarda Moussiana z Univerzity Côte d’Azur, Nice vo Francúzsku.
Prednáška sa uskutoční 1. júna 2026 (pondelok) o 13.00 hod. v prednáškovej sále Juliána Podobu v Pavilóne lekárskych vied v Ústave experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i. na 5. poschodí, č. dv. 6.114.
Prednáška má názov: ABC transportéry pri tvorbe kožných bariér.
Abstrakt:
Koža je hlavnou bariérou medzi organizmom a prostredím, v ktorom existuje. Bunkovou podstatou protektívnej bariéry limitujúcou vplyv vonkajšieho prostredia na organizmus u stavovcov sú epiteliálne bunky pokožky a keratinocyty, kým u bezstavovcov sú to epiteliálne bunky pokryté chitínom. Z biologického pohľadu sú lipidy najabundantnejšou skupinou molekúl, ktorá je prítomná na povrchu kože a je primárne zodpovedná za ochranu proti penetrácii patogénov a xenobiotík, a v neposlednom rade bráni aj dehydratácii. Molekulárny mechanizmus tvorby kožnej bariéry bol prostredníctvom genetických metód študovaný v rozličných modelových systémoch. Vďaka súčasným metódam je možné sledovať fenotyp jednotlivých mutovaných génov podieľajúcich sa na tvorbe telného pokryvu. Principiálnu úlohu pri depozícii epiteliálnych lipidov zohrávajú proteíny z rodiny tzv. ABC transportérov (tzv. ATP-binding cassette transporters). U človeka sa proteín ABCA12 ukazuje ako esenciálny pre tvorbu kožnej bariéry. Mutácie génu abca12 sa prejavujú semi-letálnym fenotypom spôsobujúcim lézie pokožky. Náš príspevok k riešeniu problematiky ABC transportérov v diferenciácii kože na molekulárnej a histologickej úrovni spočíva v štúdiu dvoch ABC transportérov na modelovom organizme Drosophila melanogaster, ktorý sa často používa na štúdium genetických ochorení. Dva spomedzi ABC transportérov nazývané Snustorr (Snu) a Oskyddad (Osy) sú lokalizované do intracelulárnych vezikúl a apikálnej plazmatickej membrány. Podieľajú sa na regulácii extracelulárnej matrix (ECM), zabezpečovaním transportu proteínu Snustorr snarlik (Snsl) špecifického pre hmyz, ktorý je zodpovedný za spevnenie apikálnej ECM a kutikuly ochraňujúcej organizmus pred penetráciou xenobiotík a pred dehydratáciou. V ďalších prácach sme dokazovali, že funkcie proteínov Snu a Snsl sú konzervované tiež u iného modelového organizmu, u kobylky Locusta migratoria. Predpokladáme, že tvorba kožnej bariéry indikuje existenciu evolúciou konzervovaného mechanizmu na báze funkcionality ABC transportérov ako u človeka tak aj u evolučne starších druhov. Ako genetické, tak aj histologické dáta poukazujú na to, že tvorba apikálnej bariéry nie je len obyčajnou depozíciou bariérového materiálu do extracelulárneho priestoru, ale je to process, ktorý zahŕňa aj “intracelulárny sorting”. Tieto poznatky majú slúžiť vývoju perspektív umožňujúcich pochopenie diferenciácie kožnej bariéry a jej funkcie u človeka.
Kontakt: Dr. Robert Farkaš, Institute of Experimental Endocrinology BMC SAS, tel.: (+421 2) 3229-5235,
fax: (+421 2) 5477-4284, e-mail: ueenfark@savba.sk